Vývoj v oblasti príjmovej nerovnosti a situácia strednej triedy v EÚ

Javascript is disabled in your browser. Please, enable it for a better user experience.

Authors

Abstract

Táto správa obsahuje komplexný prieskum trendov v oblasti príjmovej nerovnosti v rokoch 2006 až 2021, ktoré sa zaznamenali v rámci jednotlivých členských štátov EÚ, ako aj medzi týmito štátmi. Cieľom štúdie je tiež odpovedať na súvisiacu otázku, či sa v dôsledku zmien v disponibilných príjmoch domácností stredná trieda postupne zmenšuje. Dôkladná analýza sa vykonáva pomocou širokej škály vzájomne prepojených ukazovateľov vrátane príjmovej nerovnosti, výšky príjmov v členských štátoch a podľa rozdelenia príjmov, veľkosti strednej triedy, podielu národného dôchodku, ktorý skupiny s rôznymi príjmami poberajú, miery chudoby a iných ukazovateľov odhaľujúcich hospodárske ťažkosti, ktorým čelia domácnosti v Európe. Skúma sa aj úloha verejných politík pri objasňovaní niektorých z týchto trendov. Z výsledkov vyplýva, že hoci bola v rámci členských štátov ako celku príjmová nerovnosť v priemere relatívne stabilná, trendy na úrovni jednotlivých členských štátov sú oveľa rôznorodejšie, pričom veľkosť strednej triedy sa vo väčšine z nich zúžila.

Developments in income inequality and the middle class in the EU

English (2.1 MB - PDF)

Key messages

Príjmová nerovnosť sa prehĺbila približne v polovici členských štátov (vo výraznej miere vo viacerých krajinách zo skupiny pred rokom 2004) a v druhej polovici štátov sa zmiernila (najmä v krajinách strednej a východnej Európy). Nerovnosť týkajúca sa disponibilných príjmov domácností však v uplynulých 15 rokoch zostala v členských štátoch EÚ v priemere relatívne stabilná.
Príjmová nerovnosť sa na území celej EÚ v rokoch 2006 až 2021 výrazne znížila. Dochádza k tomu v dôsledku pozoruhodného nárastu príjmov vo väčšine krajín strednej a východnej Európy, čo viedlo k výraznej konvergencii príjmov medzi členskými štátmi.
V takmer dvoch tretinách členských štátov sa stredná trieda dokázateľne zužuje. Všeobecné a výrazné zúženie strednej triedy, ktorá predstavuje 51 % až 75 % obyvateľstva členských štátov EÚ, však z analýzy nevyplýva.
V dvoch tretinách členských štátov sa zvýšil podiel ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Túto časť obyvateľstva najviac zasiahla kríza, ktorú spôsobil rast životných nákladov.
Dôležitú úlohu pri zmierňovaní nerovnosti trhových príjmov zohráva sociálny štát tým, že ju v jednotlivých krajinách znižuje v priemere o 42 %. Oslabenie sociálnych štátov prispelo v niektorých členských štátoch k rastu príjmovej nerovnosti.

Executive summary

Podľa verejnej mienky nerovnosť rastie a stredná trieda sa zasa zužuje. V tejto štúdii sa analyzujú empirické dôkazy zhromaždené počas 15 rokov a jej cieľom je objasniť, či sa toto vnímanie zakladá na faktoch. Poskytuje komplexný pohľad na rozdiely v príjmoch zaznamenané v rokoch 2006 až 2021 v rámci jednotlivých členských štátov EÚ a medzi týmito štátmi, pričom zahŕňa širokú škálu vzájomne prepojených ukazovateľov, ktoré zachytávajú príjmovú nerovnosť, situáciu strednej triedy, mieru polarizácie príjmov a úlohu verejných politík pri formovaní týchto trendov. Skúma sa v nej vplyv veľkej recesie a pandémie COVID-19 na príjmovú nerovnosť a ponúka prehľad dôsledkov začiatočných fáz krízy, ktorú spôsobil rast životných nákladov. Vychádza pritom z údajov z roku 2022 zachytávajúcich materiálne ťažkosti, ktorým čelili európske domácnosti.

Politické súvislosti

Po rokoch, keď sa príjmová nerovnosť v politickej diskusii odsúvala na vedľajšiu koľaj (zatiaľ čo sa európske trhy práce zotavovali po veľkej recesii), táto problematika sa po pandémii COVID-19 a následnej kríze spôsobenej rastom životných nákladov opäť stáva stredobodom záujmu. Rastúca nerovnosť a zužujúca sa stredná trieda vyvolávajú v rámci verejných diskusií obavy, pretože tento vývoj ohrozuje súdržnosť európskych spoločností.

Počas pandémie sa zaviedli podporné opatrenia, ktoré mali prispieť k zachovaniu zamestnanosti a pomôcť rodinám vysporiadať sa s dôsledkami obmedzenia pohybu, a to najmä prostredníctvom režimu na udržanie pracovných miest (a systémov podpory minimálneho príjmu). Únikové doložky z fiškálnych pravidiel EÚ tomu dopomáhali.

Po pandémii ceny energií začali prudko stúpať. Dominový efekt postupne zvyšoval infláciu, čo viedlo ku kríze spôsobenej rastom životných nákladov. To primälo vlády k zavedeniu politík, ktoré mali pomôcť najzraniteľnejším domácnostiam, aby sa vyrovnali s ich zhoršujúcou sa finančnou situáciou.

Trhy práce a ich inštitúcie sú v zásade vnútroštátne systémy, v kontexte prehlbovania integrácie do EÚ a jej rozširovania smerom na východ od polovice 20 storočia je však rozhodujúce, aby sa prijal celoeurópsky prístup k monitorovaniu príjmovej nerovnosti.

Hlavné zistenia

Príjmová nerovnosť sa v rokoch 2006 až 2021 na území celej EÚ výrazne znížila. To bolo v plnej miere spôsobené výraznou konvergenciou príjmov medzi členskými štátmi EÚ. Priemerná príjmová nerovnosť zostala v členských štátoch v podstate podobná.
Táto konvergencia sa vysvetľuje pozoruhodným rastom príjmov v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ s rozšírením v roku 2004 (EÚ13), a pomalým pokrokom (alebo dokonca poklesom) v mnohých krajinách, ktoré boli členskými štátmi pred rokom 2004 (EÚ14). Na rozdiel od krajín strednej a východnej Európy sa úroveň príjmov v stredomorských krajinách vo všeobecnosti nepodarilo zblížiť s úrovňou príjmov dosahovanou v členských štátoch s vyššími príjmami.
Za stabilitou priemernej príjmovej nerovnosti v jednotlivých krajinách sa skrývajú rôzne trendy. Približne v polovici členských štátov, najmä v niekoľkých severských a kontinentálnych krajinách (okrem iného vo Švédsku a Dánsku, v ktorých predtým existovala väčšia rovnosť) sa príjmová nerovnosť prehĺbila, zatiaľ čo v o niečo viac ako polovici krajín, najmä v niekoľkých krajinách strednej a východnej Európy a Stredomoria (medzi nimi v Rumunsku, Portugalsku, Grécku, Poľsku a Chorvátsku, ktoré sa pôvodne vyznačovali oveľa väčšou nerovnosťou), sa znížila.
Jedným z faktorov, ktoré spôsobujú príjmovú nerovnosť, je prehlbovanie mzdových rozdielov (ku ktorému došlo v približne v polovici členských štátov) a ďalším je vo väčšine krajín slabnúca úloha rodiny v prerozdeľovaní príjmov. Na druhej strane rastúca miera zamestnanosti (a činnosti) vo väčšine krajín nerovnosť znížila. Znížilo ju aj to, že sociálny štát zmierňoval nerovnosti v trhových príjmoch (príjmy domácností pred započítaním daní a dávok), aj keď v niektorých štátoch oslabenie sociálneho štátu prispelo k prehĺbeniu nerovnosti.
Rast úrovne príjmov v krajinách EÚ13 bol v mnohých prípadoch výraznejší medzi osobami s nižšími príjmami, čo znížilo príjmovú nerovnosť. Najpozitívnejšími príkladmi sú krajiny strednej a východnej Európy, hoci tomu tak nebolo vo všetkých prípadoch. Veľká recesia mala totiž obzvlášť silný vplyv v pobaltských štátoch a iných členských štátoch EÚ13 v stredomorskom regióne.
Na druhej strane miernejší rast príjmov v krajinách EÚ14, najmä medzi osobami s najnižšími príjmami, viedol k rastúcej príjmovej nerovnosti (a k zužovaniu strednej triedy). Táto situácia nastala v severských krajinách a vo väčšine kontinentálnych krajín. Kvôli dlhotrvajúcim účinkom veľkej recesie na trhy práce najpochmúrnejšia situácia nastala v stredomorských krajinách.
Zásadným rozdielom medzi veľkou recesiou a pandémiou COVID-19 bolo to, že politická reakcia EÚ27 bola počas pandémie koordinovaná a viedla k miernejšiemu poklesu úrovne zamestnanosti a v menšom počte krajín ako počas veľkej recesie, vo väčšine krajín pokračoval rast príjmov (hoci v menšej miere ako pred pandémiou) a zvyšovanie príjmovej nerovnosti bolo menej výrazné (napriek tomu, že v približne polovici krajín bol čoraz viac citeľný).
Sociálny štát zohráva kľúčovú úlohu pri zmierňovaní vplyvu príjmovej nerovnosti na trhu tým, že ju znižuje v priemere približne o 42 % v členských štátoch, a to po zohľadnení sociálnych dávok a daní.
Pre európske krajiny je charakteristická veľká stredná trieda, ktorá reprezentuje väčšinu obyvateľstva vo všetkých členských štátoch, čo odráža inkluzívne spoločnosti. V takmer dvoch tretinách členských štátov sa stredná trieda zúžila, avšak z analýzy jej všeobecné výrazné zúženie nevyplynulo. Pre ľudí s nízkou úrovňou vzdelania, mladých ľudí a ľudí bez práce je čoraz ťažšie preniknúť do strednej triedy.
Podiel osôb žijúcich pod hranicou chudoby (60 % mediánu príjmov) sa v období rokov 2006 až 2021 v dvoch tretinách členských štátov zvýšil, čo zodpovedá zníženiu veľkosti strednej triedy a zároveň v mnohých krajinách odráža presun zo strednej triedy do triedy s nízkym príjmom.
Skorý vplyv krízy spôsobenej rastom životných nákladov v roku 2022 najlepšie ukazuje skutočnosť, že sa zvýšil podiel domácností, ktoré nedokážu dostatočne pokryť náklady na vykurovanie, keďže úroveň cien energií v roku 2022 vzrástla výrazne nad priemernú mieru inflácie. Najviac to postihlo domácnosti v najneistejšom postavení, najmä ľudí s nízkym vzdelaním, mladých ľudí, ženy a osoby žijúce v domácnostiach ako osamelé dospelé osoby (najmä s deťmi).

Politické ukazovatele

Jedným z hlavných nástrojov, ktoré majú tvorcovia politík k dispozícii na zníženie príjmovej nerovnosti je silný sociálny štát. Politika na riešenie príjmovej nerovnosti sa preto musí zamerať na posilnenie redistributívnej úlohy systémov sociálnej ochrany, a to najmä v tých členských štátoch, v ktorých oslabenie tejto úlohy prispelo k rastúcej príjmovej nerovnosti.
Silný sociálny štát je obzvlášť dôležitý počas hospodárskych recesií. V prípade pandémie COVID-19 masívne zvýšenie finančných prostriedkov vyčlenených na sociálne dávky v rokoch 2020 a 2021, najmä prostredníctvom dávok v nezamestnanosti na financovanie režimov na udržanie pracovných miest, zabránilo negatívnejšiemu vplyvu na európske trhy práce.
Tvorcovia politík by si mali byť vedomí toho, že pri navrhovaní politík v oblasti sociálnych dávok sa treba zamerať na najviac znevýhodnené skupiny, keďže mnohé osoby s najnižšími príjmami nemajú prístup k výhodám, ktoré potrebujú.
Väčšina krajín si musí systémy poskytovania dávok prepracovať, aby boli pokrokovejšie. Rozsiahlejšie prerozdelenie príjmov by zlepšilo schopnosť sociálneho štátu zmierniť nerovnosti v oblasti trhových príjmov. Dane z majetku, ktoré sú vo väčšine krajín zanedbateľné, by poskytli viac prostriedkov na takéto prerozdelenie.
Situácia ľudí na konci distribúcie príjmov mala v posledných rokoch medzi tvorcami politík vyvolať obavy. Okrem toho, že v polovici členských štátov v roku 2021 vzrástol počet osôb žijúcich pod hranicou chudoby, údaje o nepríjmových položkách za rok 2022, ktoré zahŕňajú začiatočné fázy krízy spôsobenej rastom životných nákladov, odrážajú rastúce finančné ťažkosti domácností. Cielené politiky by mohli túto ťažkú situáciu zmierniť a to tým, že by riešili nerovnomerný vplyv prudkého rastu cien na domácnosti.

The report contains the following lists of tables and figures.

List of tables

Table 1: Multiple indicators demonstrating declining EU-wide income disparities (2007–2022)
Table 2: Income levels and income inequality have evolved differently across European regions, from the best performance in CEE countries to the most disappointing in Mediterranean countries (levels in 2007 and change over 2007–2022)
Table 3: Composition of each income class by sociodemographic characteristics, EU27, 2007 and 2022 (%)
Table A1: Summary of empirical studies estimating inequality in EU Member States during the COVID-19 pandemic
Table A2: Multiple indicators point to declining EU-wide income disparities between 2006 and 2021 (excluding Germany)
Table A3: Changes in inequality when moving from market income to household disposable income, EU Member States, yearly average data over 2007–2022 (%)

List of figures

Figure 1: EU-wide population by equivalised household disposable income in PPP euro, 2022 (%)
Figure 2: EU-wide income inequality falls (EU-wide Gini index including and excluding Germany, Gini unweighted average and unemployment rate, 2007–2022)
Figure 3: Income convergence pushes EU-wide income inequality downwards (Theil index, 2007–2022)
Figure 4: Income growth in the EU-wide bottom income quintiles outpaces that in the top quintile (changes in income levels, by quintile, EU-wide, 2007–2022)
Figure 5: Bottom EU-wide income deciles perform better in economic upturns while top deciles perform worse (changes in income over four subperiods, by decile, EU-wide, 2007–2022, %)
Figure 6: Average income levels vary greatly across EU Member States, 2022 (€)
Figure 7: Upward income convergence between EU Member States (real income in PPP-adjusted euro in 2007 and change over 2007–2022)
Figure 8: Income convergence between EU Member States is stronger in times of economic expansion (real income in PPP-adjusted euro and average yearly change over subperiods, %)
Figure 9: Income levels expanded during the pandemic, albeit more moderately than previously (changes in real income levels in three periods, EU Member States, 2019–2022, %)
Figure 10: Economic convergence explains income convergence between EU Member States (average income, GDP per capita and unemployment rate, 2007–2022, %)
Figure 11: Diverging cross-country patterns in income inequality leading to significant changes in the positioning of Member States, 2007 and 2022 (upper panel: Gini index; lower panel: ranking)
Figure 12: Differences in income inequality based on different measures of income, EU Member States, 2022 (Gini index)
Figure 13: Trajectories in the evolution of income inequality, wage inequality and employment level, EU Member States, 2007–2022
Figure 14: Change in real income level by income decile, EU Member States, 2007–2022 (%)
Figure 15: Evolution of inequality based on different measures of income, change in Gini index, EU Member States, 2007–2022 (%)
Figure 16: Wages contribute to income dynamics across EU countries (changes in real wage level by income decile, EU Member States, 2007–2022, %)
Figure 17: Rising employment and activity rates pushed inequality in annual labour earnings downwards (EU Member States, change over 2007–2022)
Figure 18: Smaller average household size reduces the redistributive role of the family (EU Member States, 2007 and 2022)
Figure 19: Changes in income inequality follow the business cycle (changes in Gini index by subperiod, EU Member States, 2007–2022, %)
Figure 20: Inequality trends are largely driven by income growth at the bottom of the income distribution (change in average income levels, by income decile across subperiods, average EU Member States, %)
Figure 21: Trends in wage levels largely explain income inequality (change in wage levels by income deciles across subperiods, average EU Member States, 2007–2022, %)
Figure 22: Growing unemployment played a role in driving income inequality during the Great Recession (change in shares of unemployed people, by income decile, average EU Member States, 2007–2021, percentage points)
Figure 23: The pandemic had a milder impact on European labour markets than the Great Recession (average yearly change in income inequality, wage inequality, real income and employment levels during the Great Recession and COVID-19 pandemic, EU Member States, %)
Figure 24: The relative position of the poorest 20% deteriorated as a result of the Great Recession (share of income, by income quintile, average EU Member States, 2007–2022)
Figure 25: Shares of income received by top and bottom income quintiles in 2022 (top panel) and changes between 2007 and 2022 (bottom panel), EU Member States
Figure 26: Palma index, 2007 and 2022, and change over time, EU Member States
Figure 27: Household market income and disposable income inequality are not closely related (Gini indices, EU Member States, 2022)
Figure 28: Reduction in income inequality after welfare state income redistribution, EU Member States, 2007–2022 (%)
Figure 29: Taxes are more progressive than benefits (shares of benefits received and taxes paid, by income decile, EU Member States’ yearly average over 2007–2022, %)
Figure 30: Progressiveness of benefit systems is mixed across the EU Member States (Share of taxes paid (upper panel) and benefits received (bottom panel), by income decile, yearly average over 2007–2022, %)
Figure 31: Pensions and income tax have the largest effect in moderating market income inequality (reduction in inequality after welfare state redistribution, by policy type, average EU Member States, %)
Figure 32: Pensions are more prevalent among high earners (shares of type of taxes (upper panel) and type of benefits (lower panel), by income decile, EU27 yearly average over 2007–2022, %)
Figure 33: The inequality-reduction role of the welfare state strengthened during the pandemic (change in income inequality after welfare state redistribution, EU Member States, %)
Figure 34: Social benefits expanded in the pandemic (change in amount spent on social benefits, by Member State (upper panel) and by type of policy (lower panel), 2020–2022, %)
Figure 35: Unemployment benefits expanded due to job retention schemes (change in amount spent on unemployment benefits and in the unemployment rate, EU Member States, 2021, %)
Figure 36: Welfare states prevented a more negative impact of the pandemic (changes in income inequality (upper panel) and income levels (lower panel), EU Member States, 2021, %)
Figure 37: The middle class constitutes a majority of the population across all Member States (sizes of income classes by household disposable income, 2022, %)
Figure 38: The middle class is much smaller before welfare state redistribution (sizes of income classes by market income, EU Member States, 2022, %)
Figure 39: Middle class size has remained stable on average across Member States (sizes of income classes, average EU Member States, 2007–2022, %)
Figure 40: The middle class shrank in most Member States (change in the size of middle class, 2007–2022)
Figure 41: The middle class tends to contract in economic downturns (change in size of middle class by subperiod, EU Member States, 2007–2022, percentage points)
Figure 42: Middle-class income levels grew similarly to those of the other classes (changes in real income levels, by income class, 2007–2022, %)
Figure 43: Trends in the share of income received by each income class are mixed (changes in the middle class’s share of income, EU Member States, 2007–2022)
Figure 44: Average cross-country patterns of income polarisation are stable (income distance, by income class, average EU Member States, %)
Figure 45: Mixed cross-country patterns in income polarisation (total (upper panel); in low- and high-income classes (middle panel); within the middle class (lower panel), EU Member States, 2007–2022)
Figure 46: Shares of people below the poverty threshold increased in most Member States, 2007 and 2022 (%)
Figure 47: Mixed cross-country patterns in the shares of people below the poverty threshold before and during the COVID-19 pandemic, EU Member States, 2020–2022 (%)
Figure 48: Households had more difficulty making ends meet in 2022 than in 2021 (shares of people in households reporting difficulty making ends meet, by Member State and income decile, %)
Figure 49: Difficulty keeping homes warm grew in 2022 (shares of people in households unable to keep the home adequately warm, by Member State and income decile, %)
Figure 50: Higher energy prices hit the most vulnerable groups hardest (shares of people in households unable to heat their home properly, EU27, 2021 and 2022, %)
Figure A1: Upward wage convergence between EU Member States (real wages in PPP-adjusted euro in 2007 and change over 2007–2022)
Figure A2: Changes in real income levels by income decile, by subperiod and EU Member State, 2007–2022 (%)
Figure A3: Changes in real wage levels by income decile, by subperiod and EU Member State, 2007–2022 (%)
Figure A4: Changes in the shares of unemployed people, by income decile, subperiod and EU Member State, 2008–2021 (percentage points)
Figure A5: Taxes (upper panel) and most social benefits (middle panel) are progressive, except pensions and sickness benefits (bottom panel) (share of benefits and taxes by income decile, EU Member States’ yearly average over 2007–2022, %)
Figure A6: Benefit systems are progressive across most Member States when pensions are excluded (shares of benefits (excluding pensions) by income decile, yearly average over 2007–2022, %)
Figure A7: Tax and benefit systems were more progressive in 2007 (shares of taxes (upper panel) and benefits (lower panel), by EU Member State and income decile, 2007, %)
Figure A8: Middle-class squeezes are more common in economic downturns (changes in size of middle class over subperiods, EU Member States, 2007–2022, percentage points)
Figure A9: Changes in real income levels by income class over subperiods, EU Member States, 2007–2022 (%)
Figure A10: It is much more difficult for households at the bottom of the income distribution to make ends meet (shares of people in households with difficulty making ends meet, by income decile, EU Member States, 2022)
Figure A11: Material deprivation advances in 2022 (shares of people experiencing material deprivation, by Member State (upper panel) and income decile (lower panel), %)
Figure A12: Shares of people living in materially deprived households, by EU Member State and income decile, 2022 (%)
Figure A13: People in the lowest-earning households are disproportionately affected by soaring energy prices (shares of people in households not able to keep their home adequately warm, by EU Member State and income decile, 2022, %)

Number of pages: 120

Reference nº: EF23034

ISBN: 978-92-897-2411-1

Catalogue nº: TJ-05-24-547-EN-N

DOI: 10.2806/477653

Permalink: eurofound.link/ef23034

Cite this publication
Eurofound (2024), Developments in income inequality and the middle class in the EU, Publications Office of the European Union, Luxembourg.